CANNONDALE MOTERRA 2.JAZDA ALEBO KEĎ SA NECHCE ÍSŤ NA BIKE

21. marec 2017

Blog o tom ako ma ebike dokázal dostať v nedeľu po obede do lesa aj v daždi a ako som si to užil.

Situácia - vonku je 7 stupňov, fúka, mrholí, už 2 dni a noci prerušovane prší. Nikto "normálny" dnes na bike nemyslel. Ale ja mám dobrú manželku a múdru. Tá na to myslela, aj keď nebikuje. Má totiž za manžela mňa a vie čo je pre ňu a naše deti dobré...vie že vyjazdený manžel je to najlepšie čo ju a decká môže dnes poobede stretnúť. Preto vyslovila 3 "čarovné slovíčka"- "choď na bike"(!).

2,5 hodiny predtým:

Je nedeľa, 2 hodiny poobede, celé doobedie som bol v práci, pred hodinou som dojedol knedlo-vepřo-zelo od svokry, začínal som vegetovať keď som začul tú vetu. Už 4 dni som nebol na biku, čo je o 4 viac ako by som si želal. Každý z tých 4 dní som o ničom inom nesníval viac ako o bikovaní. Dať si obligátne 2 hodiny v dobrom tempe, nastúpať nejake výškové metre (ideál okolo 1000), môj tohtoročný a jediný cieľ - HERO 82 km/4200 v.m. sa blíži a ja bikujem najmenej vo svojej "kariére", namiesto toho pracujem, venujem sa rodinke a celkovo som v "objemovke"...nie že nechcene menej bikujem, ale kompenzujem to viac jedlom...  A tak po 7 dňoch v práci napriek všetkému "príkaz" manželky prijímam. Aj keď sa telu nechce, hlava vraví áno. Potrebuje to. Mám na to 2 hodiny.

S plným bruchom, v miernom daždi a chlade som do 20 minút oblečený. Moc sa neteším, lebo v lese bude po 2 dňoch dažďa kaša, ostáva len ísť klasiku po ceste Biely Kríž/Košariská, príp. do Borinky a späť...V tom si spomeniem, že mám(e) aj zelenú testovačku - Cannondale Moterra AM3.

Vyťahujem ju, 5 minút kukám na (e)bike - pripomína mi moje vysnívané auto Land Rover Defender - veľa hliníkového plechu, hrubé terénne kolesá, vyzerá ako tank, niečo nezničiteľné, ešte aj zeleň mu pasuje. Je rozhodnuté. Idem si to užiť! Aj sa "neunavím", aj viac stihnem a s týmto bikom fakt kašlem na blato. Ten si ho pýta.

Keď ho znášam schodami uvedomím si tú váhu. Váži viac ako 2,5-násobok (!) hmotnosti môjho 29" hardtailu na ktorom jazdím už 2 sezóny. Jeho 24 a mojich 94 - to už je strašidelné číslo a nebude to asi "sranda" pre nikoho- bike, motor ani mňa...

Prvé 3 km sú po asfaltke. Idem na ECO, šlapem svižne ale nie silovo, držím 25km/h (bike nie je odblokovaný, takže motor funguje do 25). Čas 6 minút ku "kozičkám" je štandart, nič dobré ani zlé. Na MOTERRE to bolo také príjemné zahriatie. Hneď potom odbočka pri studni smerom na Kamzík. Dávam slabší prevod, režim SPORT a BUUUM! Ide sa. 25 km/h na prvých 300 metroch kopca. Zadok a chrbát mám pri tej rýchlosti hneď mokrý od blata aj keď vyberám "suchšiu" stopu po kameňoch, kade inak nikto nejazdí...Teraz je to jedno, rýchlosť je neskutočná. Skúšam sa aj postaviť, ale veľmi rýchlo si sadám. V stojke neviem jazdiť, pripadám si ako na trampolíne. Ale možno je to len vec zvyku, keďže som asi zvyknutý na extra tuhý hardtail. Stretávam 4 turistov, všetci sa otáčajú. Neskôr sa sklon stupňuje.  Na najstrmšom úseku dávam TURBO, rýchlosť neklesne pod 15km/h(!)... na bežnom biku sa tu ide tak 5. Ani neviem ako, ale odhryzujem(e) z tohto nie najobľúbenejšieho výšľapu také sústa, že už som hore. Celý kopec má viac ako 2 km, prevýšenie je 200m. Môj najlepší čas bol okolo 10 minút. Teraz - 6:13(!!!)...priemerka vychádza na takmer 20 km/h...(???).

Nohy nie sú na "šalát", ale ani v pohode. Odhadujem, že som  makal na 80%. Zadýchaný som poriadne, ale netreba zastavovať, ide sa na zjazd. Smerom dole si uvedomujem ďaľšiu vec. Nepoužívam brzdy. S motorom , ktorý pri takýchto rýchlostiach to nemá nič spoločné. Odprisahal by som, že MOTERRA nemá 130mm zdvih. Pocitovo je zdvih nekonečný. Dobre urobený bike, super geometria aj systém pruženia, široké gumy. Neviem či to je mojím zvykom z hardtailu, ale presedlanie na MOTERRU je ako jazda na vzduchovom vankúši, tento bike prejde všetko a s prstom v nose. Tak ako som hmotnosť biku či nášho "heavy weight" celku necítil ani raz smerom hore, necítim ho ani teraz ani náznakom. Nechápem. Nebolo to dnes prvý ani posledný krát...

Na známych trailoch-vrstevniciach, kde sú stúpania či klesania zanedbateľné prvýkrát pociťujem limit v limitovanej rýchlosti. Toto sú úseky, kde teraz strácam na klasický bike, lebo tu určite jazdím rýchlejšie (odhadujem okolo 30km/h). Ale to mi dnes nevadí.

Miestami sa skúšam postaviť pre lepšu akceleráciu, no skoro prepadám dopredu, keďže bike pri 25km/h "vypne" a "narazím do steny"...Na tomto biku sa proste nestojí.

Po 10 minútah na obľúbenom traily odbáčam a spontánne volím neobľúbený nový trail, kt. som naposledy šiel pred rokom. Vždy bol mokrý, neupravený a bez flow. Baví ma to. Nasleduje ďaľší trail, ktorý som šiel v živote minimálne 30 krát, ale vždy jedným smerom - dole. Keďže som dnes v lese NIKOHO nestretol, rozhodujem sa ísť v protismere. To sa už asi nikdy nepodarí. V niektorých zátačkach (ale smerom hore) musím uberať plyn, inak by som vyletel.

Absolvujem ešte asi 40 km po dobre známych trailoch. Stále držím 25-27 km/h, aby som využil aj motor. Stále idem vo svojej aeróbnej zóne(!). Presne tak ako mi pred 5 rokmi ordinoval tréner keď som ešte mal čas a ambície trénovať. Vtedy ma to dosť nebavilo a nerozmel som tomu, prečo musím 90% času jazdiť v tempe ako majú "babky na dedine"...Dnes viem, že si tak človek okrem iného buduje a posúva aeróbny prah, a tiež chudne, čo by mi aj vyhovovalo:-)

Na záver ma čaká ešte jedna zaujímavá skúsenosť. Posledných 6 km idem po asfaltke. Plánujem už vypustiť a ísť v pohode 25km/h. Časom sa ale doťahujem a predbieham ambiciózneho "hobíka" na hardtaily a pristihnem sa, že idem 34, miestami 37km/h po rovine či v miernom klesaní. Pri tejto rýchlosti je motor dávno odpojený, a mňa prekvapuje, že sa mi ide relatívne ľahko. Hobík si určite v mysli zanadával, že idiotovi s motorom sa ukazuje ľahko, keby len on vedel, že šlapem rovnako ako on, ale s dvojitým batohom ...Napriek tomu to ide takmer ako na normálnom biku a to rolujem na tučných gumách(?). Vedel by som aj pridať ale toto je presne tempo ktoré by som vedel udržať hodne dlho ale zároveň sa nenudím a neodpočívam. Wow! Nečakané.

Končím. Bike aj ja sme neskutočne z...... špinaví. Ja tak, že aj pri najmenšom a najemnejšom pohybe v snahe vyzliecť sa zo mňa padá blato a kúpeľňa vyzerá strašne. Vypínam GARMIN a STRAVU, kukám na report - toľko KOMiek a koruniek som v živote nevidel. Nebola to moja snaha, ale sú tam. Už sa "teším" ako mi začne pípať mobil s odkazmi, že prečo si neoznačím segmenty ako ebike...OK OK, keby som vedel ako sa to robi! Som hladný ako čert a hrozne sa teším na deti.

Čo napísať na záver(?). Snáď "len" 2 veci.
Ebike je možno 2,5 krát ťažší ako môj bike, ale dnes minimálne toľkokrát aj zábavnejší. Ani raz som si hmotnosť biku alebo nášho celku neuvedomil - ani smerom hore ani dole(!).
Čo ma však najviac prekvapilo, je že som si dobre zatrénoval. Na ebiku(???!).

PS-Moja žena a deti ďakujú Cannodale, tomu kto vymyslel ebiky aj rozmer 27,5+ a v neposlednom rade aj EBIKER.SK, kt. ponúka takéto a mnohé iné inovatívne ebiky na svojom webe alebo v kamennej predajni. Vďaka všetkému spomenutému sa im vrátil vysmiaty, dobre naladený a fyzicky uspokojený otec rodiny.

Sledujte našu stopu...

Zaregistrujte sa do Newsletra a neunikne vám žiadna novinka.